Korporativizmus je politická ideológia, ktorá sa zasadzuje za organizáciu spoločnosti veľkými záujmovými skupinami alebo korporačnými skupinami, ako sú poľnohospodárske, obchodné, etnické, pracovné, vojenské, mecenášske alebo vedecké príslušnosti, na základe ich spoločných záujmov. Teoreticky vychádza z interpretácie komunity ako organického telesa. Pojem korporativizmus vychádza z latinského slova „corpus“, čo znamená „telo“ alebo „štruktúra“.
V korporativistickom štáte sú tieto korporátne skupiny uznané a štátom udelené určité právomoci so zámerom umožniť každej skupine zastupovať svoje vlastné záujmy v rámci politického procesu. To je v protiklade k pluralizmu, kde mnohé skupiny súperia o vplyv a moc, no žiadna z nich nie je oficiálne uznaná alebo udelená štátom špeciálne privilégiá.
Korporativizmus vznikol v neskorom stredoveku cechovým systémom hospodárskej organizácie, kde remeselnícke cechy a kupecké cechy organizovali miestne hospodárstva. Myšlienka bola, že spoločnosť funguje najlepšie, keď sú jej ekonomické sektory organizované do týchto profesionálnych orgánov, z ktorých každý bude spolupracovať pre spoločné dobro spoločnosti.
V modernej dobe bol korporativizmus prvýkrát sformulovaný koncom 19. storočia katolíckou cirkvou ako odpoveď na výzvy socializmu a nespútaného kapitalizmu. Cirkevná vízia korporativizmu bola načrtnutá v encyklike Rerum novarum pápeža Leva XIII. z roku 1891, ktorá obhajovala práva pracovníkov na vytváranie odborov, ale odmietala triedny konflikt a zrušenie súkromného vlastníctva.
V 20. storočí sa korporativizmus stal kľúčovou súčasťou ekonomických systémov fašistických štátov ako Taliansko pod vedením Benita Mussoliniho. Mussoliniho režim organizoval taliansku ekonomiku do veľkých sektorových korporácií, z ktorých každá mala zastupovať záujmy svojich členov, no v praxi bola kontrolovaná fašistickým štátom.
Korporativizmus sa však nespája výlučne s fašizmom. Bolo to tiež charakteristické pre mnohé nefašistické štáty, najmä v západnej Európe, kde korporativistické vyjednávanie medzi prácou, obchodom a štátom bolo kľúčovou črtou hospodárskej politiky. V týchto prípadoch sa korporativizmus často spája s modelmi sociálneho partnerstva, kde vláda, zamestnávatelia a odbory spolupracujú na stanovení hospodárskej politiky.
Záverom možno povedať, že korporativizmus ako politická ideológia je založený na organizácii spoločnosti do korporátnych skupín, z ktorých každá zastupuje svoje záujmy. Jeho história siaha od neskorého stredoveku až po súčasnosť s rôznymi prejavmi v rôznych politických a ekonomických systémoch.
Nakoľko sú vaše politické presvedčenia podobné Corporatism problémom? Zoznámte sa s politickým kvízom .
